Stročín
História kostola sv. Mikuláša v obci Stročín
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Stročíne je významným reprezentantom gotickej architektúry na severe východného Slovenska. Patrí medzi najsevernejšie rímskokatolícke gotické kostoly v regióne. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Mikuláša v obci Stročín pochádza približne z roku 1443. Najstaršia zmienka o Stročíne pochádza z roku 1317, kedy Karol Róbert daroval obec spolu s ďalšími šľachticovi Mikčovi z rodu Ákoš, pričom v sídle bolo už dlhšie zriadené mýto, čo svedči o významnom postavení Stročína v regióne. Vzhľadom na fakt, že sa v Stročíne konal od začiatku 14. storočia aj trh a vyvíjal sa ako mestečko, je dosť nepravdepodobné, že by sa v obci kostol nenachádzal. Na základe rôznych indícii ( napr. archaické patrocínium sv. Mikuláša) predpokladáme, že kostol bol vybudovaný v priebehu 14. storočia. Od roku 1443 do roku 1496 je písomne doložený Vranovsko-stropkovský dištrikt Jágerského biskupstva, do ktorého patrilo v tom čase 29 kostolov, medzi nimi aj kostol v Stročíne. Prvú písomnú zmienku o murovanom kostole v Stročíne nachádzame v konskripcii z roku 1691. Podľa neho bol Stročín v tom čase filiálkou Mestiska a ako farár tu pôsobil kňaz Július Szuley. V rokoch 1749 – 1818 Stročín vystupuje ako filiálka farnosti Radoma. Z dostupných zdrojov je zrejmé, že bol v tom čase z veľkej časti rozpadnutý, teda bol nevhodný a nebezpečný pre slávenie omší. Zaujímavosťou z roku 1775 je zaznamenanie povesti, ktorá hovorí, že pôvodný kostol bol postavený z „pokladu istej dievčiny, ktorá ho našla“. Až do roku 1787 bol Stročín súčasťou farnosti Radoma, avšak od 8. apríla 1788 sa stal Stročín súčasťou novej farnosti v Duplíne. Aj napriek viacerým dispozičným a stavebným úpravám si objekt zachoval svoje významné kultúrno-historické, architektonické, spoločenské a umelecko-remeselné hodnoty. Na kostole sú zachované stavebné konštrukcie z rôznych etáp jeho stavebného vývoja.
Etapizácia prác vykonaných na kostole sv. Mikuláša
- Prelom 14. a 15. storočia (najneskôr r. 1443) – postavený bezvežový murovaný kostol.
- 1775 – drevená zvonica s dvomi zvonmi a areál kostola bol vymedzený múrom.
- 1810 – pôvodná kamenná rebrová klenba vo svätyni bola nahradená súčasnou plackovou.
- 1818 – zásadnejšia prestavba kostola do súčasnej dispozičnej a hmotnej podoby. Došlo k predlženiu kostola západným smerom a vybudovaniu murovanej veže.
- 1836 – 1863 – došlo k viacerým stavebným zásahom ( okna, šindeľ, omietky, zmena tvaru strechy veže na ihlanový).
- 1864 – oprava oplotenia kostola, oprava schodov a zhotovenie dvoch bočných oltárov.
- 1883 – vymenený prasknutý zvon.
- 1909 – vymenená pôvodná šindľová krytina za plechovú.
- 1992 –obnova kostola po škodách spôsobených udalosťami 1. svetovej vojny. Počas prechodu frontu bola strhnutá strecha kostola na svätyni a preto v roku 1922 bola vymenená strecha nad svätyňou s plechovou krytinou, nové okná kovové mnoho tabuľkové, nové omietky na fasádach, zamurovaná nika na fasáde svätyne a namiesto nej vyhotovený kríž v omietke na východnej strane.
- 1943 – oprava strechy veže, pretože sa na ňu zrútil kríž a poškodil ju.
- 1948 – zhotovená nová strecha nad loďou kostola, vrátane výmeny stropu.
- 1981 – bol obnovený exteriér kostola, staršie omietky boli odstránené takmer v celom rozsahu, okrem rímsy a kríža na fasáde z východnej strany a kostol získal brizolitovú fasádnu omietku.
- 2005 – kovové mnoho tabuľkové okná boli nahradené novými drevenými oknami, pričom boli vymenené aj pôvodné šikmé parapety za rovné.
- 2007-2009 – bola obnovená fasáda na veži, strecha a došlo k výmene strešného plášťa na strechách lode a svätyne.
- 2013 – vymenený drevený obetný stôl za žulový v tvare, ktorý znázorňuje tri zlaté gule sv. Mikuláša.
- 2014 –obnova ohradového muru okolo kostola a jeho vstupnej brány.
- 2015 – oprava vonkajšej fasády na celom chráme.
- 2016 – výskum gotického portálu, ktorý bol objavený pri odstránení brizolitovej omietky z južnej strany chrámu.
- 2017 – reštaurácia gotického portálu, reštaurácia oltára sv. Mikuláša a bola vymenená dlažba v celom interiéri kostola.
Vývojové stavebné fázy objektu kostola sv. Mikuláša
- Prvá stavebná etapa (14. – 15. Storočie).
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša bol postavený ako bezvežová stavba. Na západnej strane sa nachádzali priestory väčšej lode a k nej prislúchala menšia svätyňa s trojbokým záverom. - Druhá stavebná etapa (1818).
Pred rokom 1818 bol pôvodný stredoveký kostol zväčšený – predĺžený západným smerom a dostavaný o murovanú hranolovú vežu. Na východnej strane kostola bola vytvorená NIKA pre umiestnenie sochy sv. Mikuláša. V tomto období bola pristavaná na severnej strane súčasná sakristia, ktorá pravdepodobne nahradila pôvodnú, menšiu stredovekú. Strecha mala podobný tvar ako súčasná, avšak mala o cca 0,5 m nižšie hrebeň. Strechu veže môžeme radiť k tzv. cibuľovým (možno aj zvonovým strechám, typickým pre toto obdobie na vidieckych sakrálnych stavbách v regióne Šariša. - Súčasný sta
Po 2. Sv. vojne nahradil staršiu konštrukciu väznicový krov nad loďou. Došlo k zníženiu strechy o cca 0.5 m než bola pôvodná z roku 1818. Došlo k zmene strechy veže na súčasný ihlanový. Nika na východnej strane bola zamurovaná a na tom mieste bol vyhotovený kríž.