Farnosť Duplín
V najsevernejšej časti košickej arcidiecézy sa nachádza starobylá farnosť Duplín. Kostol je srdcom dediny, a v tej prirodzenej sfére žije so životom rodín i jednotlivcov. Kostol je historickým svedkom ultúrneho života. On je vlastne Božím domom. Tu začal sv. krstom náš život ako božích detí. Je to dom modlitby, dom Božieho slova, kde poznávame pravdy viery a učíme sa žiť podľa Božích prikázaní. Je to dom Božieho milosrdenstva, kde nám Boh odpúšťa hriechy vo sviatosti zmierenia. Predovšetkým je to dom slávenia Eucharistie, ktorým sa sprítomňuje Ježišovo utrpenie a zmŕtvychvstanie.
Etymológia obce Duplín
Duplín – v prvej zmienke z roku 1379 sa označuje ako Dublen, v roku 1414 ako Duplen, 1416- Dopplen, 1501- Dublin, 1772- Duplín.
História obce Duplín do roku 1804
Najstaršie správy o obci sú v listinách z roku 1379. Vznikli pri výmene vlastníkov panstva Stročín. Aj keď je veľký predpoklad o jej existencii už v 14. a 15. stor., prvá správa o jej fungovaní je z roku 1506. V roku 1427 boli duplínske sedliacke usadlosti zdanené kráľovi daňou od 40 port. Čiže bola to veľká obec, s veľkým počtom sedliackych usadlosti. V druhej polovici 16. stor. žilo v Duplíne 5-7 želiarskych domácnosti. Koncom 16. stor. bol Duplín stredne veľkou obcou s poddanským obyvateľstvom. V roku 1599 musel byť skutočne veľký požiar, nakoľko sa jeho následkami zaoberalo zhromaždenie šarišskej župy. V rokoch 1670 a 1678 bola obec majetkom Štefana Baxu a podľa portálnych spisov tam bolo veľa gazdov. Z roku 1788 pochádza najstaršie známe pečatidlo obce. Jeho obraz naznačuje lesné hospodárstvo. Konkrétne je znázornený muž, ktorý drží v pravej ruke strom a v ľavej motyku. Podľa tejto starej predlohy v roku 1998 L. a D. Vrteľovci navrhli obci nový erb.
História farnosti Duplín do roku 1804
Najstaršia známa história nám vnucuje názor, že sídlo farnosti treba hľadať pravdepodobne v Stročíne. Do roku 1357 boli na severovýchodnom území Slovenska iba slovenské dediny. Z toho vyplýva, že tu dovtedy nebol východný rýtus, ale latinský. V 15. storočí už stojí, regionálne výnimočný, murovaný chrám v Stročíne, kým v Duplíne len drevený. Stročínsky kostol ako sídlo farnosti patril medzi rokmi 1492-1496 do vranovsko-stropkovského dekanátu. O tom, že v Duplíne žili katolíci, jestvuje zmienka aj z roku 1691. Podľa krátkej správy je jasné, že Duplín spolu so Stročínom bol filiálnou obcou farnosti Mestisko. Za Rákocziho povstania v roku 1703-1711 boli kostol i fara v Mestisku vypálené kuruckým vojskom. Aj keď si domáci obyvatelia kostol opravili, faru už nepostavili. Tá sa presťahovala v roku 1750 do Radomy, ku ktorej Mestisko pripadlo ako filiálna obec. V roku 1749 v Duplíne bola nasledujúca situácia: Stojí tam drevený kostol Povýšenia sv. Kríža, v ktorom je jeden oltár s patrocíniom, strieborný kalich, 2 kríže, 1 zvon, požehnaný a ohradený cintorín. Kostol má 7 zemí. Kostolníkom je Juraj Faják, hostiteľom Matej Najman. Keď sa v roku 1787 Duplín so Stročínom a Tisincom oddeľuje od matkocirkvi Radoma, stavia sa pre kňaza v Duplíne skromná drevená budova fary. Táto stála ešte dlho, až do doby farára Régena. Vieme, že farnosť Duplín vznikla v roku 1788, nevieme ale presn deň. Ako do ostatných novovznikajúcich farnosti, či kalepánií, tak aj do Duplína prichádza komisia zistiť situáciu. Pri nej sa zistil alarmujúci stav dreveného kostolíka, na spadnutie. Preto táto komisia: zborovský farár a zároveň vicearchidiakon Jozef Rembetzky a poverenec šarišskej župy Ján Ladomerský z Ladomírovej rozhodla, že sa bude stavať nový, murovaný kostol podľa jednotného vzoru. Zároveň zdôraznili, že sa musí vybudovať v strede obce, na lepšom a významnejšom mieste. Z tejto správy vyplýva, že pôvodný drevený kostolík stál na inom mieste, ako dnešný. Bol umiestnený vedľa starého cintorína. Kostol bol vybavený, no ešte sa muselo zabezpečiť bývanie pre nového kňaza, keďže fara tu nebola. Vhodný pozemok na budovu fary sa našiel neďaleko starého kostola, oproti cez cestu. Dočasne bolo dohodnuté bývanie farára u miestneho obyvateľa Štefana Humeníka. Po vyriešení týchto otázok bol uvedený do farnosti 1. farár – Silvester Mattyasovszky. Aktuálny stav dreveného kostola, ktorý mohol pojať do 150 duší: hlavný oltár v dobrom stave, medené cibórium pozlátené, strieborný pozlátený kalich, kazateľnica, zvon veľký aj malý, zvonček, atď. Dejiny farnosti v Košiskej diecéze (1804-1918).Duplínska farnosť bola zaradená do zborovského dekanátu v šarišskom archidiakonáte. Je zaujímavé, že Duplín sa ako farnosť priradil k relatívne ďalekému Zborovu, kým do Stropkova je len pár kilometrov. Súvisí to ale s pôvodnou územnou príslušnosťou, panstvom.
História farnosti Duplín v období 1804-1918
25.júna 1813 prichádza do novej farnosti na prvú kanonickú vizitáciu prvý košický biskup Andrej Szabo. Pri tejto vizitácii boli zistené tieto fakty: Duplínsky drevený kostol Povýšenia sv. Kríža bol vo veľmi zlom stave ( pred zrútením), nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by prezrádzali jeho vek. Nepodarilo sa zistiť ani kto ho postavil, alebo požehnal ( požehnanie sa len predpokladá). Konsekrovaný nebol, dostal však Apoštolské breve k patronátnemu sviatku, t.j. večné odpustky. Tento malý drevený kostol, ktorý kapacitou nepostačoval pre všetkých veriacich, stál na mokrom mieste, v doline. Ľudia sú však nábožní, denne sa zúčastňujú na sv. omši, spievajú, prichádzajú na katechézy. V tom čase nebol v dedine žiadny neveriaci. Farský komplex bol postavený na náklady sedliakov, stavby boli drevené. V rokoch 1836-1840 v období 4 rokov postihli Duplín dva silné požiare. Prvý požiar v roku 1846 bol taký silný, že okrem 7 domov všetko ľahlo popolom. Druhý požiar zničil „už“ len 4 domy pod farou. Fara však ostala úplne zničená „deleta est“. Stratiac strechu nad hlavou J. Régen bol nútený odísť do susedného Stropkova, odkiaľ počas nasledujúcich 5 rokov vykonával svoju dušpastiersku činnosť. Ešte za pôsobenia J. Régena boli položené základy na stavbu murovanej fary. V jeseni roku 1853 už bola fara prikrytá. Po smrti farára Régena ostáva na chvíľu fara prázdna. 4.6.1856 s príchodom do farnosti začal farár Marczényi Andrej s prácami na nedokončenej stavbe fary. Keďže kňaz zatiaľ nemal kde bývať, nasťahoval sa do prázdneho susedného domu nebohého Jozefa Morgoša. Farská budova v roku 1857 bola dokončená, no starý drevený kostol bol na spadnutie. Z toho dôvodu sa posledné 4 roky s dišpenzom slúžili omše na inom mieste. Architektom Jakubom Viteczom sa vypracoval projekt nového kostola a poslal sa spolu so žiadosťou o poskytnutie financií z fondu zbožných základín na biskupstvo. Biskup však tento projekt neschválil. Trvalo 4 roky, kým ho biskup Fábry povolil a zároveň nariadil stavbu realizovať z vlastných zdrojov. Stavba sa zahájila v júli 1860 sabinovským majstrom Jánom Šidelským. Kostol bol dokončený v septembri 1861 a 13.10.1861 bol požehnaný košickým kanonikom a zborovským vicearchidiakonom Karolom Mayerom za hojnej účasti veriacich. V tom istom roku sú na farskom pozemku za farskou záhradou preliate dva zvony majstrom z Halíča. Na jar 1883 vznikla potreba vymeniť prasknutý zvon 40 kg v Duplíne. Riešil to budapeštiansky zvonolejár František Valser. Duplínsky kostol mal od postavenia zatiaľ stále iba jeden hlavný oltár, preto bolo v roku 1886 povolené, aby sa zabezpečili ešte dva bočné. V roku 1912 bol budapeštianskou kráľovskou firmou opravovaný farský orgán. V októbri 1916 farnosť dostáva 5 zvonov, do Duplína dva.